Prijatie a odprevadenie

Prijatie a odprevadenie

     Nový kňaz vo farnosti môže byť pre nás radosťou aj sklamaním. A nie je to väčšinou o tom kňazovi, ale o našich očakávaniach a zvykoch.

     Predstavme si, že pracujeme v nejakom podniku a riaditeľ nás pošle do iného mesta, aby sme tam išli na návštevu a pobudli na tom mieste nejaký čas. Pri takejto pracovnej návšteve sa nás nikto nespýta, či sa nám chce, alebo nie. Musíme poslúchnuť a nielen ísť, ale aj vykonať úlohu, ktorou sme boli poverení. Keď prídeme na nové pracovisko, celý čas, ktorý tam musíme pobudnúť, je veľmi poznačený tým, či nás tam niekto milo prijme, čaká, alebo tam nájdeme len znudené tváre, ktoré už ani nemusia nič povedať a je nám jasné, že vôbec nie sú radi, že sme prišli.

     V mnohých našich farnostiach sa v tomto čase dejú zmeny. Niektorí kňazi odchádzajú a iní prichádzajú. Sú „vyslaní“ svojím otcom biskupom, aby priniesli nové požehnanie na nové miesto.

     Očakávajme nových kňazov s radosťou, privítajme ich srdečne, aby sa cítili ako doma. Privítajme a aj odprevaďme ich tak, ako by sme my samé chceli byť privítané a odprevadené. Zadívajme sa na Ježišove srdce tiché a pokorné a prosme, aby pretvoril naše srdcia podľa svojho.

     A neprestajne vzdávajme vďaky za to, že ešte stále máme kňazov!!!

Poď, pozrime Pánovi do očí

Poď, pozrime Pánovi do očí

     Milé mamy, Pán nás pozýva k štedrosti, radosti, službe a láske. Svätý Pavol v 2 Kor 8, 1 – 9 nás uisťuje, že Ježiš každej z nás daruje všetky milosti, ktoré potrebujeme, aby sme mohli plniť Otcovu vôľu. Keď prijmeme Pánove slová, spočinie na nás jeho požehnanie. A nielen na nás, ale aj na našich mestách, domoch, aj na našich rodinách, deťoch a ich deťoch, aj na všetkom, čo sme a čo máme. Štedrosť je prajnosť srdca úzko spojená s vďačnosťou.

   Je na nás, milé mamy, čo si vyberieme – prajnosť alebo neprajnosť:

    neprajnosť znamená v  pýche rozsievať zlo – posudzovanie, závisť, žiarlivosť, ohováranie, vyvyšovanie sa, porovnávanie, lakomstvo, tvrdosť, smrť...

    prajnosť znamená  v pokore  rozdávať  dobro – požehnanie, odpustenie, súcit, útechu, prijatie, ochotu, láskavý pohľad, úsmev, pohladenie, pokoj, radosť, lásku, život...

     Vyvoľme si dnes prajnosť, aby sa naše životy stali požehnaním pre druhých, aby sa naše srdcia naplnili vďačnosťou. Buďme poslušné, malé a verné Pánovmu slovu. Len tak obstojíme v skúške dôvery a pravosti našej lásky. 

     Drahá mama, prijmi dnes ponúkaný dar Božej milosti.

Štedrosť matkinho srdca

Štedrosť matkinho srdca

     Pán nás pozval rozjímať o štedrosti matkinho srdca. V úcte sklonení pred Pánom, chválili sme ho za jeho zvláštnu prítomnosť v nás od momentu, keď sa v nás počal nový život. Pripomínali sme si podľa tajomstiev radostného ruženca štedrosť srdca Božej Matky Márie a spomínali sme na štedrosť svojho materinského srdca, na ktorú sme pod ťarchou našich utrpení a hriechov už dávno zabudli.

     Ďakovali sme Ježišovi za milosti, ktorými premieňal naše srdce na srdce mamy, keď ono povedalo ÁNO novému životu. Prechádzali sme v spomienkach aj chvíľami, keď nám bolo ťažko, keď sme počúvali hlasy proti novému životu. Niekedy to boli naši najbližší a niekedy hrozivé diagnózy lekárov.

     Už vtedy si, Pane, napĺňal naše srdcia milosťou, keď sme sa rozhodli chrániť svoje dieťa. Už vtedy si zaháňal naše vlastné pochybnosti a strach. Tvoril si v nás nové srdce mamy, ktoré už navždy bude vytrvalo stáť na strane svojho dieťaťa aj vtedy, keby sa spojili proti nemu všetky sily sveta.   

     Ďakovali sme Pánovi za celých deväť mesiacov, keď z nás urobil kolísku svojho najvzácnejšieho daru. Dostali sme silu prijať zdravotné problémy, každú zmenu nášho výzoru, každú nevoľnosť, chvíle pochybností a strachu.

     Po celý ten čas očakávania si ty, Pane, rozmnožoval štedrosť nášho srdca. Zázračne si ho menil, aby sa podobalo tvojmu srdcu, ktoré je láskou bez hraníc, je prijatím bez podmienok, je štedrosťou a žičlivosťou bez konca.

     Pán prešiel s nami bolesťami pôrodu, aby nám dal srdce pripravené obetovať všetko, čo len treba, aby naše dieťa bolo v poriadku. Chválili sme ho za tie dni a noci, keď naše srdce mamy zabúdalo na vlastnú únavu a prekonávalo túžbu po spánku. Za všetky prebdené noci pri chorom dieťati. Chválili sme Pána za všetko, čo mama dokáže vymyslieť, aby upokojila svoje dieťa. Za to, ako mu dokáže vymýšľať zábavu, zabezpečiť to najzdravšie jedlo, tých najlepších lekárov, vžiť sa do jeho detských problémov, načúvať jeho túžbam a počúvať jeho hlas dňom a nocou.

     To sa podobá na teba, Pane, ty si vždy pripravený počúvať naše volanie. A hoci nás naše deti nevolajú, keď tento svet zaútočí na ich nevinnosť, keď zídu zo správnej cesty, srdce mamy zostáva štedré, zostáva verné, neodmieta, nezavrhuje, ale premieňa bolesť na modlitbu a volá po tvojom milosrdenstve aj pre deti, ktoré najviac zblúdili.

     Spomínali sme na chvíle, keď sme naše deti privádzali do chrámu. Často samé, bez pomoci, bez podpory, a predsa vo veľkej dôvere, že je to tá najlepšia cesta, ktorú im môžeme ukázať, cesta k tebe. Ďakovali sme za milosti, ktoré nám Pán dal pre ten čas a odvahu, vďaka ktorej sme neuhli z cesty, na ktorú si nás matky povolal.

     Drahý náš Pane, ty si cesta, na ktorú sme tak veľmi túžili doviesť naše deti a po ktorej chceme kráčať s otvoreným srdcom podobajúcim sa každým dňom viac a viac tvojmu.

     Pán nás pozval, aby sme s jeho pozemskými rodičmi prešli „späť cestu do Jeruzalema“, keď sa im stratil. Pripomínali sme si chvíle, keď naše deti od nás odchádzali nielen fyzicky, ale hlavne duchovne; keď sme si prestali rozumieť; keď nás už „nepotrebovali“, lebo už boli veľké. Spomínali sme na chvíle, keď na nás dokonca zaútočili a my sme boli ako v tej rozprávke: držali sme ich vo svojom srdci a ony sa nám menili na žaby, hady a škorpióny. To býva vždy veľké pokušenie,  aby sme ich prestali mať rady a zavreli im svoje srdce. Ale Pán nám dal milosť vydržať až do konca, nesúdiť, prijímať a milovať.

     Pane, ďakujeme za chvíľu, keď si nám dal novú lásku k našim dospelým zatúlaným deťom, keď si nám povedal, že našou jedinou povinnosťou je, aby sme boli svojim deťom blízko, keď potrebujú našu lásku, radu a predovšetkým naše modlitby. Že musia prevziať zodpovednosť samy za seba a my ich musíme nechať ísť vlastnou cestou. Ďakujeme aj za tvoje uistenie, že sa vrátia z nepriateľovej krajiny domov, k Tebe.

     Takto si nás, drahý Otče, tvoríš na svoj obraz a my ti za to chceme dať to najcennejšie, čo si nám daroval. Keď povoláš naše deti do svojej služby, naše srdce chce povedať Áno bez obáv. Chceli by sme zostať štedré aj vtedy, keď naše deti budú patriť iným viac ako nám. 

     Pane, pred tvojou tvárou sa naša vlastná hodnota mamy mení, vidíme ju tvojimi očami, uzdravenú zo všetkej ničoty, vidíme, ako ti na nás záleží, ako nás netrápiš našimi zlyhaniami, ale nás utešuješ vo svojom náručí ako dobrá mama a dobrý otec. Buď ti chvála za to naveky!

Modlitba

Modlitba

Modlitba